Vyvreté horniny

        Vyvreté horniny  sú typom hornín, ktoré vznikli sopečnou činnosťou... Výbuchmi sopiek, výlevom lávy, alebo utuhnutím magmy pod zemským povrchom. 
        Aj tieto vieme rozdeliť z viacerých hľadísk. 
        Napríklad podľa miesta stuhnutia taveniny ich delíme na hlbinné, podpovrchové a výlevné vyvreté horniny.

        Iné delenie: Podľa obsahu silikátov (hlavne kremeňa - SiO2)

                           Teploty, pri ktorej kryštalizujú ich zložky - minerály

                           Celistvosť povrchu, atď...

 

        Hlbinné vyvreté horniny (aj plutonické, abysálne, intruzívne)

        Tieto vyvreté horniny vznikli utuhnutím magmy hlboko pod zemským povrchom. Vytvárajú plutonické telesá, ako sú napríklad plutóny, pne a apofýzy. 
 

        Podpovrchové vyvreté horniny (aj žilné, subvulkanické, hypoabysálne)

        Vznikajú pod zemským povrchom, blízko, vytvárajú žily. Pravé žily nazývame dajky, a nepravé, ložné sú silly.
 

        Výlevné vyvreté horniny (aj efuzívne, extruzívne, vulkanické)

        Tieto horniny vznikajú na povrchu na povrchu výlevom magmy v podobe lávy pri sopečných erupciách.

 

    

        Podľa obsahu silikátov

        Kyslé horniny - viac ako 65% obsahu SiO2 - patrí sem napríklad granit (žula), pegmatit, ryolit, a sopečné sklá, ako pemza, či obsidián.

        Neutrálne horniny (aj intermediárne) - od 55 do 65% SiO2 - neutrálne sú diorit, andezit...

        Bázické horniny - od 45 do 55% SiO2 - sem zaraďujeme gabro, čadič (bazalt), paleobazalt...

        Ultrabázické horniny - do 45% SiO2 - sú tu paridotity, labradority...

        Od zastúpenia silikátov závisí aj teplota, pri ktorej jednotlivé zložky týchto hornín tuhnú a kryštalizujú. Tento vzťah sa dá vyjadriť Bowenovou reakčnou schémou: